top of page
ggzsjjg.png

A PONE PROMÉ PIEDRA DI EDIFISIO NOBO DI SOCIEDAD SAN ANTONIO DE PADUA



iman pasá djaluna 8 di yanüari  a pone promé piedra pa konstrukshon di e edifisio nobo di Sociedad San Antonio de Padua na Rincon.


Direktiva di Sociedad a skohe 8 di yanüari pa motibu ku a pone e promé piedra pa konstrukshon di e promé edifisio di Sociedad dia 8 di yanüari 1940, ku ta eksaktamente 84 aña pasá. E fundadó di Sociedad, Alexander Simon Pourier, a pone e promé piedra.

Dia 8 di yanüari último e siguiente personanan tabata presente pa ponementu di e promé  piedra: miembronan di direktiva Elvin Trinidad, Urbaline Abrahams, Elsmarie Koeks, Agnes Koeks i Carmo Cecilia,  Gerrel Coffy i Marjolijn Coffy di Gerrel Construction, i di Taxabon, Arnoldo Koek i Joseph Koc i tambe Virgy Balentin.

Presidente di Sociedad, Carmo Cecilia, tabata enkargá ku e ponementu di e promé piedra.

Carmo Cecilia, Gerrel Coffy i Arnoldo Koek a hiba palabra na e okashon aki.


Historiadó Arthur Sealy a presentá algu di e historia di Sociedad San Antonio de Padua bisando: Konstrukshon di un edifisio nobo pa ubiká Sociedad San Antonio de Padua ta momento pa ora yega e punto mas altu hisa bandera i e bòter di ròm pa mantené un di e tradishonnan ku Bonaire konosé. Awe, ocho di yanüari 2024, ta kumpli ochentikuater aña ku a pone e promé piedra di e edifisio di Sociedad San Antonio de Padua despues ku e sosiedat a kuminsá funshoná na 1924. 

Na 2016 a publiká e buki Kurason di Rincon den kua a repasá historia di nobenta aña di Sociedad. For di e momentu aki mi ta obligá di trese dilanti ku 2024 ta un aña importante pa motibu ku Sociedad San Antonio de Padua ta kumpli tambe shen aña di eksistensia. Mi ke para ketu na e echo ku presidente señor Carmo “Bubui” Cecilia na 2022 ya a kuminsá pensa riba shen aña di e Sociedad pero tambe riba un edifisio moderno.    

Historia ta trata tambe e parti spiritual den kua kultura  ta responsabilisá su pasado. Kultura ta den proseso di kambio kontinuo i ta kambia tambe nos bista riba pasado i ta eksigí pa hasi pregunta nobo i usa otro método pa haña entrada den loke a pasa na momentu ku e idea pa un sosiedat a nase. Tin ku duna atenshon na pensamentu i sintimentu di persona /grupo i komunidat den pasado.


Un edifisio nobo pa konmemorá shen aña ta rekonosementu no solamente pa e parti material ku ta e edifisio pero tambe e idea pa un sosiedat na aña 1924. Na e akto solèm di promé piedra di e edifisio nobo mi ta elaborá riba e parti di historia ku ta historia di mentalidat. Ta konosí ku durante periodo di sklabitut e kustumber tabata ku ora morto kai mester dera e morto dentro di 24 ora. Hopi biaha tabata dera e morto banda di kas di famia. E santana bieu di Rincon ta keda na Seru Moreno. 


Na momento ku Boneiru a haña un pastor fiho na 1848, iglesia katóliko a tuma e parti di entiero na su enkargo. For di 1858 Rincon a bira un parokia ku a haña komo patrono San Martin de Porres.  E idea pa organisá asuntu di santana i di sosiedat a sali di pastor Ambrosius Kuypers (1920-1924) i señor Pedro “Pedon” SintJago ku a yuda pastor Kuypers  pone un struktura pa sosiedat di iglesia  ku a haña e nòmber  Sociedad San Ludovico.  

Na 1908 pader Eeuwnes a eligí San Ludovico Bertrando komo patrono di Iglesia na Rincon. . 

Alexander Pourier a kuminsá propagandá e idea pa lanta un sosiedat partikular, ku no ta mará na iglesia pero pa un entiero digno pa miembro di e komunidat di Rincon. 


Riba e fecha 9-12-1939 a haña un tereno di 15 meter pa 15 meter na èrfpagt pa f. 6,75 pa aña. E tereno aki tabata pa traha un kas di sosiedat. 

Mesora a kuminsa traha i riba e fecha 3-1-1940 a kuminsá koba fundeshi i riba e fecha 8-1-1940 sr Alexander Simon Pourier pa mitar di nuebe di mainta a pone e promé piedra den presensia di Presidente Martinus, miembronan Clement Kroon, Willenfrido Pourier, John Goedgedrag, Ambrosio Kroon, Remigio Frans, Nicolaas Janga, Faustino Ignatius i Reinier Beaumont i e trahadónan Pablo Martijn, Alberto Janga, Johannes Tjietjie, Theofil Stricks, Alejandro Martijn i Simon Merens.

Riba e fecha 3-2-1940 e kas a keda kla . A inougurá e kas riba e fecha 11-2-1940 


Na final Arthur Sealy tabatin 2 punto:

1. Unda restunan di e katibunan ta derá?

2. Hasi mas investigashon di personanan ku a kuminsá ku Sociedad San Antonio de Padua.

E pregunta ta keda: Unda tabata dera mortonan na Rincon i kon e entiero tabata tuma lugá? 


Riba e fotonan por mira presidente di Sociedad San Antonio de Padua, Bubui Cecilia, ta pone e prome piedra ku ayudo di Gerrel Coffy i e miembronan di direktiva huntu ku Gerrel Coffy, Arnoldo Koek i Joseph Koc huntu ku e promé piedra.



BròKèS 93.5 ………… Skuch’é!



20 views
BROKES 93.5 - Mas i Mas ta skuch'e

Kontakto

Buskando mas informashon?
Tuma kontakto ku nos awe mes.

STUDIO; +599 701 0935

Djòni Leoneta; +599 786 9091

Ethel Leoneta; +599 796 9133

Djaluna pa djabièrnè

8or di mainta pa 6or di atardi

  • Instagram
  • YouTube
  • Facebook

Danki pa komunuika ku nos!

Nos Klientenan Felis

"Add a testimonial that a happy customer or client has said about working with you."

Amanda Johns, COO, HORIZON

Diamonds Music Logo.jpg
mcb.png
Untitled_edited.jpg
Logo - My Eye Optical.jpg
Bashi.png
bottom of page